Filmy o nej ste už videli, muzikál o jej detstve doteraz nie. Francúzsky majster pokrivenej reality Bruno Dumont nakrútil hudobný a tanečný film, aký tu ešte nebol. Boh, duch svätý, hair metal, rap, ovce, mníšky, nevydarené scény, najšialenejšia metafyzická besiedka roka. Po filme Ospalá zátoka sa Dumont vracia do komediálne-retardačnej formy, ktorú predviedol v seriáli Malý Quinquin. Nechajte se osvietiť!

Bruno Dumont

Jeden z najvýznamnejších európskych filmárov súčasnosti, vyštudovaný filozof a priekopník tzv. vyprázdnenej narácie, Bruno Dumont na prelome milénia zásadne ovplyvnil umeleckú kinematografiu svojimi okrajovo znepokojivými a formálne radikálnymi titulmi ako Ľudstvo alebo 29 paliem. Režisér so záľubou v centrálnych kompozíciach, otvorenej sexualite, nečakaných zvratoch a krajine Opálového pobrežia svoje diela navyše často zaľudňuje nehercami s mentálnymi či fyzickými hendikepmi. Dumont šokoval svojich priaznivcov (aj odporcov) ľahkosťou a zároveň precíznosťou, s ktorými sa pustil do komediálneho žánru, a pritom ostal verný svojim trademarkom a zásadám. Aj jeho televízna miniséria Malý Quinquin (2014) a slapsticková Ospalá zátoka (2016) skúmali hranicu medzi človekom a beštiou, normálnosťou a vyšinutím, tentoraz samozrejme z úplne odlišných – groteskných a zároveň autentických – pozícií.